Časté otázky

S účinnosťou nového občianskeho zákonníka došlo v oblasti dedičstva k mnohým zmenám, rekodifikácia občianskeho zákonníka prináša nové možnosti v oblasti závetov, kde má nadobúdateľ väčšiu voľnosť a so zveličením sa dá povedať, že má omnoho voľnejšie ruky. V prípade úmrtia manžela, by súd teda v prvom rade prihliadol k závetu, ak by ho manžel zanechal. Ak by závet počas života nenapísal, nastúpilo by tzv. dedenie zo zákona - zákonné dedenie. V tejto oblasti tiež nastali zmeny, predovšetkým v počte dedičských skupín - dedičská postupnosť osôb, ktoré vstupujú do dedičstva, sa rozširuje a zákon stanovuje 6 dedičských skupín.

Manželka poručiteľa, a ďalej poručiteľove deti, spoločne spadajú do 1. dedičskej skupiny, tá je upravená v § 1635 občianskeho zákonníka ( z. č. 89/2012 Zb.). Zo zákona by sa teda dedičstvo delilo rovným dielom medzi manžela a deti. Na každého z nich by teda pripadla 1/3 dedičstva, ak by mal zosnulý ženu a dve deti.

Nehnuteľnosti ako predmet daru sú pomerne častou záležitosťou, pretože na rozdiel od kúpy je darovanie medzi príbuznými v priamom rade oslobodené od dane. Naopak nevýhodou darovania je práve možnosť darcu za určitých okolností v budúcnosti požadovať vrátenie daru. K problematike vrátenia daru sa už skôr vyslovil Najvyšší súd ČR, ktorý vo svojom rozhodnutí stanovil nasledujúce: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“ (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. januára 2001, sp. zn. 29 Cdo 228/2000). 

Ak sa obávate toho, že by darca mohol požadovať vrátenie daru, je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu a pozrieť sa na to, či svojím konaním „hrubo porušujete dobré mravy“, ako zákon stanovuje podmienku vrátenia daru. 

Pre podrobné posúdenie nás neváhajte kontaktovať.

Otec dieťaťa má zákonné právo na styk s dieťaťom a naopak dieťa má zákonné právo na styk so svojím otcom. 

Ak však má matka po zrelej úvahe pochybnosti o tom, v akom prostredí sa dieťa nachádza a s akými ľuďmi sa v čase, ktorý trávi s jeho otcom, stýka, môže matka dať podnet na Orgán sociálno-právnej ochrany detí (tzv. OSPOD). Tento štátny orgán dohliada na sociálny a mravný vývoj detí a k tomuto dohľadu je oprávnený právomocou, vďaka ktorej môže pracovník/pracovníčka OSPOD-u prešetriť vzniknutú situáciu. Ako prvý krok je teda dobré  obrátiť sa na tento orgán, a to v mieste bydliska dieťaťa, aby bola naplnená miestna príslušnosť daného orgánu. Tu je potrebné popísať situáciu a čoho sa matka obáva. 

Ak však  matka predpokladá, že styk dieťaťa s jeho otcom priamo ohrozuje mravnú výchovu dieťaťa a tento styk nie je v záujme dieťaťa, môže sa matka priamo obrátiť na súd.  Príslušným súdom bude okresný súd v mieste bydliska dieťaťa, na tento súd sa môže podať žiadosť na úpravu styku s neplnoletým, napr. tak, že pri tomto styku bude matka prítomná, alebo môže matka žiadať úplný zákaz styku s otcom. Súd zváži uvedené dôvody, počas pojednávania bude prítomný i zástupca už spomínaného OSPOD-u. Je nutné však podotknúť, že jediné kritérium pri úprave styku s neplnoletým, ktoré bude pre súd zásadné, je blaho dieťaťa. Preto vrelo odporúčame vyvarovať sa v tomto konaní osobnej nenávisti k bývalému partnerovi a myslieť len na záujmy dieťaťa. Bolo by vhodné mať dôkazy na  tvrdenie o nevhodnosti kontaktu dieťaťa s otcom alebo osobami, ktoré sú pri styku otca s dieťaťom prítomné. Návrh na súd musí byť čo najviac zdôvodnený, aby bolo od začiatku zrejmé, aké sú dôvody  obáv a samotného návrhu na súd.

Pozemky sú nehnuteľnými vecami, evidovanými v Katastri nehnuteľností. Práva vzťahujúce sa k nehnuteľnej veci, v tomto prípade vecné bremená, sa taktiež evidujú v Katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností patrí medzi verejné zoznamy, čo znamená, že každý má právo do Katastra nehnuteľností nahliadnuť, zadovážiť si z neho odpisy, výpisy apod. Od okamihu, kedy je zapísané právo vzťahujúce sa k evidovanej nehnuteľnej veci, nikoho neospravedlňuje neznalosť takého zápisu, ako napokon vyplýva z ustanovenia § 980 odst.1 zák. č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník, ktorý hovorí, že: „Ak je do verejného zoznamu zapísané právo k veci, neospravedlňuje nikoho neznalosť zapísaného údaju.“ Nakladanie s nehnuteľnými vecami je veľmi významným právnym konaním, túto skutočnosť je potrebné mať na pamäti, a to aspoň v tej súvislosti, že každý, kto chce ohľadne nehnuteľnej veci právne konať, nahliadne do Katastra nehnuteľností a presvedčí sa o príslušnom zápise. 

Je možné žiadať o prípadné zrušenie a následné vymazanie vecných bremien z verejného zoznamu, ak nie sú vecné bremená využívané, to však závisí od konkrétnych okolností, od toho, o aké vecné bremená ide apod. Je teda nutné poznať viac podrobností. 

Čo sa týka vrátenia časti kúpnej ceny, v tomto prípade veľmi záleží na vzťahu kupujúceho s predávajúcim. Môže požadovať vrátenie časti kúpnej ceny, za predmetné vecné bremená, ktoré zaťažujú zakúpené nehnuteľné veci, ale všetko závisí od „dobrej vôle“ predávajúceho. Neexistuje tu právny dôvod na vrátenie časti kúpnej ceny, rovnako ako žiadny právny dôvod nesvedčí odstúpeniu od predmetnej predkupnej a kúpnej zmluvy.

Na bližšie posúdenie prípadu je ale nevyhnutné  bližšie sa oboznámiť s podrobnosťami prípadu a je vhodné to konzultovať v našej kancelárii.

Ak nie je možný dohovor medzi spoluvlastníkmi, má každý spoluvlastník právo podať na súd návrh na usporiadanie spoluvlastníctva - pozri § 1143 zákona č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Tento návrh podáte na miestne a vecne príslušný súd, čo v tomto prípade bude okresný súd. 

Do tohto návrhu uvedie žalobca všetky relevantné skutočnosti, popíše vzniknutú situáciu. Môže v návrhu tiež navrhovať spôsob usporiadania tohto spoluvlastníctva, je však nutné uviesť, že rozhodnutie, akým spôsobom bude spoluvlastníctvo usporiadané, je plne v kompetencii daného súdu. Spôsoby usporiadania spoluvlastníctva sú vymedzené zákonom tzv. taxatívnym spôsobom (znamená, že tento výpočet je kompletný a konečný a iný spôsob usporiadania nie je možný). Tieto spôsoby nájdete v § 1141 odst.2 OZ. Ich poradie nie je náhodné, súd pristupuje k týmto spôsobom postupne, až potom, keď daný spôsob nie je možný, prikročí k ďalšiemu. Pre bližší rozbor prípadu môžete kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.

Služobnosť bytu býva spravidla zriadená pre určitú osobu, v zásade  ide o osobnú služobnosť a toto právo zodpovedajúce služobnosti bytu teda zaniká najneskôr smrťou oprávnenej osoby, prechod služobnosti bytu na dediča je v zásade vylúčený. Môže však dôjsť k rozšíreniu služobnosti i na dediča. Podrobnosti ohľadom predmetnej služobnosti bytu nájdete v Zmluve o zriadení služobnosti. Na komplexné posúdenie situácie by bolo vhodné preštudovať i túto zmluvu. 

V prípade, že máte v úmysle žiadať  zrušenie práva zodpovedajúceho služobnosti bytu pre oprávnenú osobu, ktorá nie je osobou zosnulou, bude nutné sa s oprávnenou osobou dohodnúť na zrušení práva zodpovedajúceho služobnosti bytu, teda uzatvoriť s oprávnenou osobou zmluvu týkajúcej sa zrušenia práva zodpovedajúceho služobnosti bytu. Táto zmluva sa následne stane podkladom pre vymazanie služobnosti bytu z verejného zoznamu, teda z Katastra nehnuteľností. Viac-menej by sme napísanie takejto zmluvy  odporúčali zveriť advokátovi, aby následné vkladové konanie na vymazanie práva z Katastra nehnuteľností prebehlo bez problémov. S napísaním takejto zmluvy Vám v našej kancelárii samozrejme radi pomôžeme. Zápis vzniku, zmeny či zániku práva do Katastra nehnuteľností sa podľa ustanovenia § 11 katastrálneho zákona vykonáva vkladom. Čo sa priebehu vkladového konania týka, návrh na vklad do Katastra nehnuteľností sa podáva výhradne na predpísanom formulári. Čo sa týka úmyslu žiadať zrušenie práva zodpovedajúceho služobnosti bytu u osoby zosnulej, v tomto prípade bude nutné podať Návrh na vklad vymazania zaniknutého práva z Katastra nehnuteľnosti, k tomuto návrhu predložiť úradne overenú kópiu úmrtného listu a ďalej napísané prehlásenie majiteľov bytu s náležitosťami podľa § 66 odst.3 katastrálnej vyhlášky 357/2013 Zb., že k zániku práva zodpovedajúceho služobnosti bytu došlo úmrtím oprávnenej osoby. S podaním návrhu na vklad je tiež vždy spojená povinnosť na úhradu správneho poplatku vo výške 1.000,- Kč, ledaže je podanie návrhu v danej veci alebo u daných účastníkov zo zákona od poplatku oslobodené.

Darovanie pre prípad smrti podľa ustanovenia § 2063 zák. č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník (ďalej len „občiansky zákonník“), je možné. Zákon v prípade darovania pre prípad smrti výslovne vyžaduje, aby obdarovaný dar prijal a darca sa výslovne vzdal práva dar odvolať a vydal o tom obdarovanému potvrdenie. Darovacia zmluva pre prípad smrti je teda dvojstranné právne konanie uzatvorené medzi darcom a obdarovaným.

Darovacia zmluva pre prípad smrti vyžaduje písomnú formu. V tejto súvislosti odporúčame darovaciu zmluvu pre prípad smrti dať vypracovať advokátovi a podpisy na tejto zmluve dať úradne overiť, prípadne je možné darovaciu zmluvu uzatvoriť vo forme verejnej listiny, teda notárskeho zápisu. V tejto darovacej zmluve je nevyhnutné uviesť vyššie špecifikované podmienky a tiež je nutné špecifikovať majetok, ktorý má byť predmetom tejto darovacej zmluvy - či už ide o veci hnuteľné či nehnuteľné.

Je samozrejme možné darovaním pre prípad smrti darovať obdarovanému všetok majetok darcu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o darovanie pre prípad smrti, je nutné si uvedomiť, že vlastníkom hnuteľných či nehnuteľných vecí, teda vecí, ktoré sú predmetom danej darovacej zmluvy pre prípad smrti, sa obdarovaný stáva až v okamihu smrti darcu. V tejto súvislosti je potrebné obecne odlišovať dve situácie v závislosti od toho, či je predmetom daru vec, ktorá podlieha evidencii vo verejnom zozname alebo vec takej evidencii nepodliehajúca. V prípade vecí, ktoré nepodliehajú evidencii vo verejnom zozname, dochádza okamihom smrti darcu k naplneniu podmienky a obdarovaný sa týmto okamihom stáva vlastníkom darovanej veci. Predmet daru tak v tomto prípade nie je súčasťou pozostalosti a nie je o ňom rozhodované v rámci konania o pozostalosti.

Naopak v prípade vecí, ktoré evidencii vo verejnom zozname podliehajú, typicky nehnuteľné veci, sa tieto veci smrťou poručiteľa stanú predmetom pozostalosti a obdarovanému môžu byť vydané až následne za súčinnosti darcových dedičov. V prípade nehnuteľnej veci evidovanej v katastri nehnuteľností tak obdarovaný môže sám po smrti darcu podať návrh na vklad, ale vkladové konanie bude môcť byť dokončené až potom, keď bude známy druhý účastník tohto konania. Vkladové konanie sa tak bude môcť ukončiť až po právoplatnom skončení konania o pozostalosti. Dedič je tu samozrejme viazaný darovacou zmluvou a musí predmet daru vydať. Skutočnosť, že darca nemá manželku ani deti neznamená, že neexistuje žiadny jeho dedič. V tejto súvislosti sa bude postupovať podľa dedičských tried, tak, ako je stanovené v občianskom zákonníku, kedy obecne rozlišujeme šesť dedičských tried. V prípade, kedy nie sú dediči v prvej dedičskej triede, ktorými sú deti poručiteľa a manželka, postupuje sa do ďalšej dedičskej triedy, kde sú ako dediči stanovení poručiteľovi rodičia či ďalšie osoby, ktoré s poručiteľom mali spoločnú domácnosť počas najmenej jedného roka pred smrťou, alebo na ňom boli výživou závislí, ak nie sú ani tí, potom dedia poručiteľovi súrodenci atď. Takto sa teda postupuje ďalej, všetkými šiestimi dedičskými skupinami.

Zahladenie odsúdenia v praxi znamená predovšetkým skutočnosť, že sa na odsúdeného bude hľadieť ako by odsúdený nebol a zahladené odsúdenie sa už nebude uvádzať vo výpise z registra trestov.

V prípade spáchania ďalšieho trestného činu je však možné, že príslušný sudca alebo príslušník Polície Českej republiky oprávnený v danej veci, uvidí i zahladené odsúdenie, lebo tieto osoby disponujú prístupom k inému typu výpisu z registra trestov.

Byt, ktorý manžel zdedil po svojej matke, je majetkom manžela a ako taký bude predmetom dedičského konania po manželovi. Skutočnosť, kto a ako bude dediť,  závisí od skutočnosti, na základe akého dedičského titulu sa bude dediť, teda či manžel zanechá závet alebo dôjde k dedeniu zo zákona.

Ak bude mať manžel, v dobe jeho smrti, manželku, bude nutné, v rámci dedičského konania, najskôr usporiadať spoločný majetok manželov, ktorý zaniká, okrem iného, i smrťou jedného z manželov. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok manžel nadobudol ako dedičstvo po jeho matke, nie je tento dom, v súlade s príslušnou právnou úpravou, súčasťou spoločného majetku manželov.

Pri usporiadaní spoločného majetku manželov by sa, s najväčšou pravdepodobnosťou, uplatnila zásada rovnosti podielov oboch manželov. Manželka manžela by tak nadobudla polovicu majetku a dlhov, ktoré ku dňu smrti Vášho otca tvorili súčasť spoločného majetku manželov. Zvyšná časť majetku v spoločnom majetku manželov a všetok majetok vo výlučnom vlastníctva manžela - teda predmetný majetok vo výlučnom  vlastníctve, prípadne ďalší majetok vo výlučnom vlastníctva manžela, by sa stal predmetom samotného dedičstva.

V prípade, kedy by Váš manžel nezanechal závet, došlo by k dedeniu podľa zákonnej postupnosti. Manželka manžela a deti, ako jeho potomkovia, spadajú do 1. dedičskej triedy. Dedičstvo by potom teda nadobudla manželka a deti, a to každý rovným dielom. V prípade, kedy by manžel chcel dedičské pomery upraviť inak, je nutné spísať závet, tu môže upraviť napríklad to, aby predmetný zdedený majetok či ďalší majetok pripadol v rámci dedičského konania do výlučného vlastníctva detí bez účasti manželky.

Ďalšou možnosťou je prevod vlastníctva k predmetnému zdedenému majetku, ešte za života manžela, na inú osobu, prostredníctvom darovania. Možností je viac, záleží na manželovi a jeho vôli upraviť pomery k svojmu majetku.